Detský autizmus


Účinnosť aminokyselinových preparátov pri liečbe detského autizmu

Aminokyselinové preparáty sa môžu podávať deťom s rôznymi variantmi detského autizmu a stupňa postihnutia. Pri liečbe aminokyselinovými preparátmi možno pozorovať zlepšenie vnímania, rozširuje sa komunikácia autistov s okolím, objavuje sa uvedomenie si seba samého, okolia a ich vzájomného vzťahu, zlepšuje sa reč, jej plynulosť a jej využitie v komunikácii. Znižuje sa frekvencia alebo úplne miznú stereotypné pohyby, zlepšuje sa vzťah a ochota hrať sa.

Výsledky liečby závisia od formy autizmu a stupňa postihnutia. Pacient s autizmom pravdepodobne nebude mať absolútne normálne správanie, ale väčšina autistických detí pri podávaní aminokyselinových preparátov začne byť viac samostatná, kontaktná a vo výsledku viac sociálne adaptovaná.

Daniel z Nemecka, trojročný chlapec, začal užívať aminokyseliny, rodičia však počas prvého mesiaca nepozorovali väčšie zmeny. V priebehu druhého mesiaca nás však informovali, že všetko sa začalo meniť. Zrazu si začal všímať domáce zvieratko – mačku, ktorú predtým vnímal ako stôl alebo iný predmet, alebo nábytok. Začal si všímať aj autá idúce po ulici, ktoré dovtedy vôbec nezaznamenal, začal potichu vyslovovať rôzne slová a zdá sa, že ich pozná veľa. Cvičenie s logopédom začalo prinášať prvé výsledky, chlapec začal spolupracovať, zatiaľ čo dovtedy boli tieto návštevy čisto formálne, logopéda si vôbec nevšímal. Viac v sekcii Príbehy z praxe.

Autizmus je vývojové duševné postihnutie prejavujúce sa abnormálnou sociálnou interakciou, stereotypnými repetitívnymi vzorcami správania a narušenými komunikačnými schopnosťami objavujúcimi sa u detí pred tretím rokom života. Autizmus je vrodená porucha niektorých mozgových funkcií vznikajúca na neurobiologickom podklade. Je jednou z najzávažnejších porúch detského mentálneho vývoja. Duševný vývoj dieťaťa s autizmom je z dôvodu tohto handicapu narušený najmä v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti, je sprevádzaný špecifickými vzorcami správania. Autizmus zahŕňa široký okruh porúch, od zjavnej mentálnej retardácie až po jedincov s minimalizovanými príznakmi, ktorí ostatným nie sú nijako nápadní. 

Stanovenie diagnózy detského autizmu je zložité pre odlišnosti v schopnostiach a správaní jednotlivých autistických jedincov a pre stupeň postihnutia zmyslového vnímania. Základom postihnutia je odlišné zmyslové vnímanie a odlišné reakcie na určité podnety. Deti postihnuté autizmom možno rozoznať už v prvých mesiacoch života. Autisti sa prejavujú ľahostajnosťou voči druhým ľuďom; vyhýbajú sa očnému kontaktu, minimálne komunikujú, dávajú prednosť samote, na objatie a maznanie reagujú pasívne, neodpovedajú normálnym spôsobom na prejavy hnevu či náklonnosti zo strany rodičov, zdá sa, že im chýba empatia. Autisti preferujú nemenné rutiny a stále prostredie a môžu negatívne reagovať na ich zmeny. Bývajú náchylní k výbuchom zlosti alebo sa uchyľujú k mechanicky sa opakujúcemu správaniu, napríklad kývaniu, alebo neprestajne vypínajú svetlá v miestnosti a podobne. Niektoré deti s autizmom majú agresívne alebo sebazraňujúce správanie. S autizmom sa často spája aj hyperaktivita, neschopnosť sústredenia a výrazná pasivita. V priebehu života môže byť sociálne odcudzenie jedincov s autizmom a Aspergerovým syndrómom natoľko intenzívne, že mnoho z nich si vytvorí imaginárny svet a imaginárnych priateľov. 

Väčšina chorých na autizmus nedokáže úplne regulovať svoje konanie, ktoré môže viesť od slovných výbuchov neadekvátnych k situácii až k sebazraňujúcemu správaniu. Autistickí jedinci preferujú nemenné rutiny a stále prostredie a môžu negatívne reagovať na ich zmeny. U autistov sa objavujú aj rôzne závažné poruchy reči. Niektorí neprehovoria počas celého života, u niektorých je vývoj reči iba spomalený, iní používajú reč neobvyklým spôsobom / vedú monológ na svoje obľúbené témy, komunikujú iba jednotlivými slovami, opakujú naučené frázy/. Autistické deti sú málokedy schopné viesť samostatný život bez intenzívnej nápravnej výchovy, oddanej starostlivosti rodičov a niekedy aj ústavnej starostlivosti s podávaním liekov.

Autizmus je porucha, ktorej príčinu sa zatiaľ nepodarilo odhaliť. Predpokladá sa, že pri vzniku autizmu určitú úlohu zohrávajú genetické faktory, rôzne infekčné ochorenia a chemické procesy v mozgu. Moderné teórie tvrdia, že autizmus vzniká až pri kombinácii niekoľkých týchto faktorov. Diagnóza autizmu je stanovená na základe odlišných prejavov správania, ktoré sa objavujú v ranom veku života dieťaťa (do 36 mesiacov). 
Klasifikácie autizmu
•    Aspergerov syndróm
•    autizmus (Kannerov) - je definovaný tzv. triádou – výskyt príznakov aspoň v jednej z nasledujúcich oblastí: 

  • sociálne interakcie
  • reč používaná v sociálnej komunikácii
  • symbolická alebo imaginatívna hra.

Delenie podľa WHO
-    Autizmus 
-    Atypický autizmus 
- nemusia byť prítomné všetky znaky autizmu alebo vzniká až po 3. roku veku
-   Aspergerov syndróm 
Zhruba u polovice prípadov detského autizmu boli zistené rôzne nešpecifické prejavy mozgového poškodenia ‒ abnormný EEG nález, abnormity mozočkovej alebo mozgovej kôry. U mnohých ľudí s autizmom boli opísané biochemické abnormity týkajúce sa napríklad dysfunkcie niektorých neuromediátorov.
 

4/ 5
(12 voites)

Konzultácie:

Účinnosť aminokyselinových preparátov pri liečbe detského autizmu

Aminokyselinové preparáty sa môžu podávať deťom s rôznymi variantmi detského autizmu a stupňa postihnutia. Pri liečbe aminokyselinovými preparátmi možno pozorovať zlepšenie vnímania, rozširuje sa komunikácia autistov s okolím, objavuje sa uvedomenie si seba samého, okolia a ich vzájomného vzťahu, zlepšuje sa reč, jej plynulosť a jej využitie v komunikácii. Znižuje sa frekvencia alebo úplne miznú stereotypné pohyby, zlepšuje sa vzťah a ochota hrať sa.

Výsledky liečby závisia od formy autizmu a stupňa postihnutia. Pacient s autizmom pravdepodobne nebude mať absolútne normálne správanie, ale väčšina autistických detí pri podávaní aminokyselinových preparátov začne byť viac samostatná, kontaktná a vo výsledku viac sociálne adaptovaná.

Daniel z Nemecka, trojročný chlapec, začal užívať aminokyseliny, rodičia však počas prvého mesiaca nepozorovali väčšie zmeny. V priebehu druhého mesiaca nás však informovali, že všetko sa začalo meniť. Zrazu si začal všímať domáce zvieratko – mačku, ktorú predtým vnímal ako stôl alebo iný predmet, alebo nábytok. Začal si všímať aj autá idúce po ulici, ktoré dovtedy vôbec nezaznamenal, začal potichu vyslovovať rôzne slová a zdá sa, že ich pozná veľa. Cvičenie s logopédom začalo prinášať prvé výsledky, chlapec začal spolupracovať, zatiaľ čo dovtedy boli tieto návštevy čisto formálne, logopéda si vôbec nevšímal. Viac v sekcii Príbehy z praxe.

Autizmus je vývojové duševné postihnutie prejavujúce sa abnormálnou sociálnou interakciou, stereotypnými repetitívnymi vzorcami správania a narušenými komunikačnými schopnosťami objavujúcimi sa u detí pred tretím rokom života. Autizmus je vrodená porucha niektorých mozgových funkcií vznikajúca na neurobiologickom podklade. Je jednou z najzávažnejších porúch detského mentálneho vývoja. Duševný vývoj dieťaťa s autizmom je z dôvodu tohto handicapu narušený najmä v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti, je sprevádzaný špecifickými vzorcami správania. Autizmus zahŕňa široký okruh porúch, od zjavnej mentálnej retardácie až po jedincov s minimalizovanými príznakmi, ktorí ostatným nie sú nijako nápadní. 

Stanovenie diagnózy detského autizmu je zložité pre odlišnosti v schopnostiach a správaní jednotlivých autistických jedincov a pre stupeň postihnutia zmyslového vnímania. Základom postihnutia je odlišné zmyslové vnímanie a odlišné reakcie na určité podnety. Deti postihnuté autizmom možno rozoznať už v prvých mesiacoch života. Autisti sa prejavujú ľahostajnosťou voči druhým ľuďom; vyhýbajú sa očnému kontaktu, minimálne komunikujú, dávajú prednosť samote, na objatie a maznanie reagujú pasívne, neodpovedajú normálnym spôsobom na prejavy hnevu či náklonnosti zo strany rodičov, zdá sa, že im chýba empatia. Autisti preferujú nemenné rutiny a stále prostredie a môžu negatívne reagovať na ich zmeny. Bývajú náchylní k výbuchom zlosti alebo sa uchyľujú k mechanicky sa opakujúcemu správaniu, napríklad kývaniu, alebo neprestajne vypínajú svetlá v miestnosti a podobne. Niektoré deti s autizmom majú agresívne alebo sebazraňujúce správanie. S autizmom sa často spája aj hyperaktivita, neschopnosť sústredenia a výrazná pasivita. V priebehu života môže byť sociálne odcudzenie jedincov s autizmom a Aspergerovým syndrómom natoľko intenzívne, že mnoho z nich si vytvorí imaginárny svet a imaginárnych priateľov. 

Väčšina chorých na autizmus nedokáže úplne regulovať svoje konanie, ktoré môže viesť od slovných výbuchov neadekvátnych k situácii až k sebazraňujúcemu správaniu. Autistickí jedinci preferujú nemenné rutiny a stále prostredie a môžu negatívne reagovať na ich zmeny. U autistov sa objavujú aj rôzne závažné poruchy reči. Niektorí neprehovoria počas celého života, u niektorých je vývoj reči iba spomalený, iní používajú reč neobvyklým spôsobom / vedú monológ na svoje obľúbené témy, komunikujú iba jednotlivými slovami, opakujú naučené frázy/. Autistické deti sú málokedy schopné viesť samostatný život bez intenzívnej nápravnej výchovy, oddanej starostlivosti rodičov a niekedy aj ústavnej starostlivosti s podávaním liekov.

Autizmus je porucha, ktorej príčinu sa zatiaľ nepodarilo odhaliť. Predpokladá sa, že pri vzniku autizmu určitú úlohu zohrávajú genetické faktory, rôzne infekčné ochorenia a chemické procesy v mozgu. Moderné teórie tvrdia, že autizmus vzniká až pri kombinácii niekoľkých týchto faktorov. Diagnóza autizmu je stanovená na základe odlišných prejavov správania, ktoré sa objavujú v ranom veku života dieťaťa (do 36 mesiacov). 
Klasifikácie autizmu
•    Aspergerov syndróm
•    autizmus (Kannerov) - je definovaný tzv. triádou – výskyt príznakov aspoň v jednej z nasledujúcich oblastí: 

  • sociálne interakcie
  • reč používaná v sociálnej komunikácii
  • symbolická alebo imaginatívna hra.

Delenie podľa WHO
-    Autizmus 
-    Atypický autizmus 
- nemusia byť prítomné všetky znaky autizmu alebo vzniká až po 3. roku veku
-   Aspergerov syndróm 
Zhruba u polovice prípadov detského autizmu boli zistené rôzne nešpecifické prejavy mozgového poškodenia ‒ abnormný EEG nález, abnormity mozočkovej alebo mozgovej kôry. U mnohých ľudí s autizmom boli opísané biochemické abnormity týkajúce sa napríklad dysfunkcie niektorých neuromediátorov.
 

4/ 5
(12 voites)
Online konzultácia
  • Pohodlné pre pacienta.
  • Nie je potrebné cestovať, šetríte čas aj peniaze.
  • Po online konzultácii s naším lekárom sa môžete rozhodnúť, či je liečba aminokyselinami pre Vás vhodná.
  • Môžete si objednať naše aminokyselinové preparáty, ktoré Vám zašleme obratom.
Dohodnite si schôdzkuPrvá konzultácia je bezplatná

Zápis na konzultáciu

Konzultačné hodiny: Pondelok – piatok, 9.00 – 17.00 h

Tel: +420 251 562 322
Fax: +420 251 562 322